štvrtok 4. júna 2015

Jeden životný príbeh

Každý z nás má svoju obľúbenú činnosť, niečo čo ho napĺňa radosťou a vnútornou spokojnosťou s dobre odvedenej práce. Ja nie som výnimka u mňa je to šitie a rôzne iné ručné práce alebo ak chcete hamdmade.
Už ako malá školáčka som zo všetkého najradšej chodila k mojej starej mame a sledovala som ju ako pri okne vyšívala obrovské farebné vyšívané obrazy. Dlhé zimné dni a noci si trávila celkom zaujímavou oddychovou činnosťou, ktorú som ja v tej dobe neskutočne obdivovala. Keď už bolo vyšívania tak akurát prišli na rad ihlice a priadza. Chodili sme pekne vyobliekané v pletených svetroch s aplikáciami od výmyslu sveta. Bolo to veľmi kreatívne obdobie, to sme však vtedy ani netušili. Však plietla skoro každá mamina a každá stará mama :) Teda minimálne mala doma ihlice a priadzu. Niekedy v týchto časoch, keď som mala približne 10 rokov som sa pustila do mojej prvej výšivky boli to roztomilé lienky a za nimi prišli koníky. Vyšívanie bolo fajn ale veľmi dlho to trvalo a s mojou detskou neposednosťou som potrebovala niečo rýchlejšie. A tak som vyprosíkala od starej mami pár ihlíc a nejakú tú priadzu a pustili sme sa do štrikovania.


To už len bola zábava! Práca mi išla ako od ruky a neskutočne ma tešilo ako môj prvý šál rastie a neustále sa zväčšuje. Bohužiaľ nikdy som ho nedokončila, pretože sa mi stále zdal krátky a už nebola ďalšia priadza ktorá by sa k tej pôvodnej farebne hodila. Bola som výmyselník a to som ešte netušila čo ma v živote čaká :)
Postupom času sa z malej školáčky stala žena a neskôr manželka a potom šťastná mamina. Dnes, keď stojím na životnej križovatke, keďže mi za pár mesiacov končí materská dovolenka. Som stále taký malý výmyselník a s ničím nie som tak úplne spokojná. Rozhodla som sa, že pôjdem v šľapajách mnohých maminiek, ktoré rozhodli po materskej ísť svojou cestou a nespoliehať sa na to, že sa o nich štát postará alebo žiť v domienke, že si na strednom Slovensku nájdem takú prácu aby som mohla uživiť rodinu.
Okrem vyšívania, pletenia a háčkovania som ako malá s úžasom sledovala moju babičku ako na starom šľapaciom stroji SINGER šila čokoľvek čo ju napadlo. Doteraz mi tá predstava behá pred očami, keď ešte vo svojich 90-tych rokoch skláňala svoju hlavu ku stroju pod oknom v kuchyni a s obdivuhodnou trpezlivosťou šila a šila. Niečo som po nej zdedila a to lásku k šitiu a bavlneným látkam. Preto si teraz plním svoj sen a rozhodla som sa ukázať aj vám, že bavlna je nádherný materiál a dajú sa z nej vytvoriť nádherné čarovné kúsky. A pred pár týždňami som založila online obchod www.kvetinovelatky.sk  Idete to toho so mnou?

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára